DRAM4LL: Divadlo ako medicína a dramatické metódy ako lievik na vedomosti
Autorka: Mgr. Monika Necpálová, MA
Reykjavík je najväčšie mesto Islandu, krajiny plnej extrémov. Začiatkom júla (4. – 8. 7.2022) zavítali na Island odborníci z celého sveta. Island sa stal hostiteľskou krajinou pre Svetový kongres IDEA (International Drama/Theatre and Education Association). Kongres dostal označenie DRAM4LL (Drama for All – for Small and for Tall). Oragnizátori tým upriamili pozornosť na nevyhnutnosť vzdelávania v oblasti drámy a divadla pre všetkých bez rozdielu. Tak sa o tom vyjadruje v našom spoločnom rozhovore aj Ása H. Ragnarsdóttir, riaditeľka Akademického a pedagogického programu IDEA 2022, z Reykjavíka.
Autorka nasledovných riadkov sa zúčastnila svetového kongresu, pričom uviedla aj workshop pre odbornú verejnosť (s témou Commedia dell´Arte, Commedie dell ́Arte as a Part of Applied Theatre) a tiež odborný konferenčný príspevok (s názvom Interactive Community Theatre through Commedie dell´Arte). Aktívna účasť na podujatí umožňuje autorke referovať i reflektovať na tému kongresu Drama for Small and Tall.
Na kogrese sa prezentovalo vyše 50 odborných príspevkov a uviedlo niekoľko workshopov. Okrem toho sa hovorilo aj o potrebe spoločnej deklarácie IDEA, a to práve preto, aby vlády začali uvažovať o tom, čo je dráma a aký má význam pre život. Súčaťou programu kongresu boli aj predstavenia mladých (skupiny Yound IDEA, ktorá umožňuje počas kongresu stretnúť sa mládeži a tvoriť spolu dielo, ktoré následne uvedú pred kongresujúcou verejnosťou).
9. svetový kongres predstavoval oslavu drámy na pomedzí meniaceho sveta, kedy sa viac cíti, že ľudia chcú a potrebujú byť spolu. “Mnoho vecí sa deje okolo nás. Potrebujeme podporiť predstavivosť náš všetkých, nielen predstavivosť detí,” hovorí Ása Ragnarsdóttir a dodáva: “Na kongrese sa objavili štyri kľúčové témy, ktoré prezentovali rečníci z rôznych kontinentov. Je veľmi dôležité stretnúť sa s kolegami, predstaviť veci, ktoré sa vo svete robia. Konkgres umožňuje stretnutia s ľuďmi, ktorí stoja na podobných stupňoch ako vy.”
Dramatická výchova v školách na Islande
Cez drámu sa učí empatia. Človek má možnosť vyskúšať si chodiť v topánkach niekoho iného. Na Islande je od roku 2014 dramatická výchova súčasť povinného vzdelávanie. Od 6 do 15 rokov je povinné mať v škole dvakrát do týždňa hodinu dramatiky. Podľa slov Ásy to, že sa podaril takýto krok na Islande, znamená, že aj iné krajiny, ktoré chcú zaviesť drámu ako povinný predmet do svojho vzdelávacieho programu, sa môžu odvolávať na to, že to všetko už na Islande funeguje.
O benefitoch drámy a divadla pre rozvoj človeka a spoločnosti sa vie. Vedia o tom ľudia, ktorí s radosťou navštevujú kultúrne podujatia. Vedia o tom aj tí, pre ktorých je typická živá hravosť. Vedia o tom ľudia, ktorí sa pasujú s väčšími či menšími životnými výzvami. Vedia o tom aj kompetentné orgány verejnej správy na lokálnych či štátnych úrovniach. A vie sa o tom aj na globálnej úrovni. Vedieť je však jedna vec, hovoriť druhá a konať v prospech drámy a divadla vo vzdelávaní tretia.
Celá spoločnosť, ale aj my ako jednotlivci zodpovední za napredovanie spoločnosti. Určite máme na čom pracovať, aby sa divadlo a dramatická výchova uplatnili nielen vo vzdelávaní, ale i v iných sférach spoločenského života, kde sa presahuje kultúrny zmysel. Dramatická výchova a divadlo sa tak môže dotknúť sociálnych zručností, zdravia, osobnostného rozvoja, hodnotového systému, estetického vnímania sveta, riešenia spoločenských problémov a medziľudských konflitkov.
Dramatické metódy pri učení cudzích jazykov
Silvia Vammaro z argentínskeho Buenos Aires viedla na kongrese(jednu zo špeciálnych odborných záujmových skupín so zameraní na social community theatre. Silvia má však aj značné skúsenosti ako lektorka angličtiny, ktorá na dramatické metódy pri vzdelávaní cudzích jazykov nedá dopustiť. Silvia učí dospelých aj deti a so svojimi študentmi pracuje cez dramatické metódy
Ak by sme chceli nahliadaťv celosti na vzdelávanie cez dramatické metódy, vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov nám môže poslúžiť ako dobrý príklad. V Argentíne ešte stále panuje konzervatívny prístup k takémuto vzdelávaniu. Štandardom je výučba v inštitúte s knihou gramatiky. Ľudia bežne majú pocit, že ak sa “učia” prostrednáctvom dramatických metód, len sa zabávajú. Opak je však pravdou. Dramatické metódy v oblasti vzdelávania (akéhoľkovek predmetu, nielen cudzieho jazyka) dokážu oživiť atmosféru v skupine, znížiť rozdiely medzi študentmi, odbúrať stres z nedokonalosti, vítať chyby.
Silviu sme požiadali o konkrétny príklad aktivity, ktorú pooužíva na svojich hodinách: “Nasledovnú aktivitu moji študenti milujú. Používajú sa pri nej rôzne predmety. Jeden konkrétny objekt (napríklad ceruzku) majú rad radom v pohybe zmeniť na niečo iné. Ceruzka sa tak môže poľahky stať tenisovou raketou. Zároveň sa však treba aj verbálne vyjadriť v angličtine. Napríklad: Toto je tenisová raketa. Hrám tenis.”
Na zapamätaie mien ostatných členov v skupine používa Silvia Vammaro aktivitu, pri ktorej všetci najprv zavrú oči. Keď sa pedagóg dotkne ramena jedného účastníka, ten následne v tichosti miestnoť opustí. Keď všetci otvoria oči, padne otázka, kto chýba? Účastníci sa snažia opísať osobu, ktorá chýba (tá v tom červenom svetri a pod.) a zároveň sa snažia spomenúť si na meno.
Treba dodať, že uvedené aktivity sú vhodné aj pre formálne vzdelávanie, nielen pre neformálne. Ako sa dozvedáme od Silvie Vammaro Argentína je krajina veľkých rozdielov. Preto učitelia, vychovávatelia v regiónoch vzdialených od hlavného mesta, majú praktický problém osvojiť si metódy dramatickej výchovy. Ich záujem používať ich pri vzdelávaní je evidetný, ale prístupnosť nových pedagogických zručností naráža na problémy logistiky, či financií. S podobnou výzvou sa však stretávame aj v našich krajinách.
Zmena spôsobu vyučovania s aplikovaním dramatických metód musí byť postavená najprv na oboznámení pedagógov s tým, že tieto metódy vôbec existujú a sú účelné. Tým sa môže zmeniť vedome prístup v myslení ľudí vo vzdelávaní. Následne je možné očakávať, že sa aktivuje vlastná vôľa ľudí a ich záujem o osvojovanie si nových zručností v pedagogickom procese. A tu môže začať ponuka vzdelávania pre pedagógov. Až neskôr môžeme očakávať, že títo ľudia postupne zakomponujú aspoň čiastočne dramatické metódy do vzdelávania iných predmetov.
Na porovnanie podmienok, ako sa vzdelávajú pedagógovia v Argentíne: Silvia viackrát do roka odchádza z Buenos Aires na sever krajiny, aby odovzdala svoje skúsenosti tamojším učiteľom. Všetko sa často odohráva v oblastich, kde je zima, kde nie je internet, kde nie je adekvátna verejná doprava. Ale je, vraj, nadšenie skúšať a učiť sa nové veci.
Autorka tohto textu si dovoľuje nastoliť otázku: O koľko lepšie základné podmienky sú v iných krajinách? Nebolo by teda adekvátne pracovať na sprístupnení možnosti vzdelávania pedagógov aj v našich podmienkach? V globálnom meradle uvažujme nad tým, v akých sférach si môžu medzi sebou pomáhať v procese šírenia povedomia a praktických zručností v oblasti vzdelávania divadlom krajiny z rôznych svetadielov. Ide napríklad o výmenu dobrej praxe, medzinárodné mobility odborníkov či finančnú podporu.
Umenie ako medicína
Kongres v Reykjavíku otvoril viaceré otázky, ktoré sa spájajú s posledným obdobím (2020 – 2022). Z prednášky Larry O´Farrella, emeritného profesora na Queen´s University a zástupcu Canadian Network for Arts and Learning vyberáme to najpálčivejšie a zároveň môžeme potvrdiť, že stresory, akými sú finančná kríza, emocionálna kríza, nedostatok fyzického sociálneho kontaktu, sociálne problémy, nezamestnanosť, sú len zlomkom problémov, ktoré majú obrovský dopad na život jednotlivca, ale aj lokálnych komunít a globálnej spoločnosti. Viaceré štúdie poukazujú na negatívny dopad posledných dvoch rokov na mentálne zdravie. Správa vlády Kanady z roku 2021 uvádza, že “ľudia boli konfrontovaní ako nikdy predtým s výzvou sociálnej izolácie, neistoty v zamestnaní”. Do popredia výskumných zistení sa dostala zvýšená úzkosť a depresie.
Larry O´Farrell hovorí o umení ako medicíne, ktorá môže pomôcť vyvažovať negatívne faktory: “Umenie je určite viac ako zábava. Môže uzdravovať.” Viac ako 3 000 štúdií viedlo aj Svetovú zdravotnícku organizáciu k záverom z roku 2019, že umenie má významnú úlohu pri zdravotnej prevencii a prezentovaní zdravého životného štýlu. Podľa kanadských zistení (2021, Hill Startegies) prepojenie medzi participáciou na kultúre a mentálnym zdravím je evidentné.
O´Farrell apeluje: “Musíme podporiť umelcov, umelecké organizácie a zdravotníckych pracovníkov, ktorí presadzujú vhodný spôsob životného štýlu (well-being) za účasti alebo prostredníctvom umenia. Čo potrebujeme ako prvé, to je povedomie politických lídrov o tom, že umenie a kultúra zohrávajú významnú rolu. Následne, ako náhle je to možné, potrebujeme uvidieť zmenu v modeloch finančnej podpory tak, že participatívne umelecké programy pre zdravie a vhodný žvitotný štýl budú adekvátne podporované verejným aj súkromným sektorom.”
Svetový kongres IDEA v značnej miere umožňuje výmenu teoretických poznatkov aj praktických skúseností na globálnej úrovni medzi odborníkmi z mnohých krajín sveta. Želaním zostáva, aby pre týchto ľudí boli vytvorené podmienky na šírenie nových poznatkov vo svojom prostredí. Celospoločenské benefity by tak nenechali na seba dlho čakať.
Medzinárodnú mobilitu Moniky Necpálovej členky divadla Thalia Teatro na Svetovom kongrese IDEA na Islande v roku 2022 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.